ordinačné hodiny


krátky slovník nefrológie

Deti a zdravie

VRODENÉ CHYBY OBLIČIEK

V minulosti sa vrodené chyby obličiek diagnostikovali obyčajne až po tom, ako dieťa prekonalo zápal močových ciest. Dnes sa rodičia o anomáliách na obličkách svojho dieťatka často dozvedajú ešte skôr, než uzrie svetlo sveta. Viete, na čo je takáto včasná diagnostika potrebná?

Keď sa tehotnosť prehupne do druhého trimestra, mnohé mamičky sa upokoja – ranné nevoľnosti a iné ťažkosti už majú zvyčajne za sebou, fyzicky aj psychicky sa cítia veľmi dobre, a tak si začínajú svoju tehotnosť vyslovene užívať. Pravidelné poradne však pokračujú ďalej, doktori pachtia po poznaní a výdobytky techniky dnes umožňujú presnejšiu identifikáciu možných štrukturálnych zmien na vnútorných orgánoch ešte nenarodeného dieťatka. A obdobie medzi 14. až 18. týždňom tehotnosti je vhodné práve na preskúmanie vrodených chýb plodu. Takže pri ultrazvukovom vyšetrení sa budúca mamička môže dozvedieť aj to, že jej dieťa má cystu na obličke, prípadne má nevyvinutú obličku či rozšírený odvodný močový systém... Čo si počať s takouto informáciou? Zvlášť, keď nám mozog zastrú obavy a strach o ďalší vývin či dokonca život nášho bábätka?

PRIJMITE TO AKO FAKT

Predovšetkým si treba uvedomiť, že ide len o konštatovanie zmeny – anomálie, ktorá sa dá v dnešnej dobe pri správne načasovanom termíne pôrodu (najmä pri závažnejších anomáliách), v spolupráci s odborníkmi a rodičmi veľmi dobre zvládnuť. Zásahy počas tehotnosti v zmysle vnútromaternicových operácií anomálií močového traktu sú aktuálne zažehnané. Drobné intervencie, ako uvoľnenie močového mechúra formou punkcie, sa realizujú len na vysoko špecializovaných klinikách a u nás sa robia iba sporadicky. Zvyčajne sa teda čaká do pôrodu, a ak je operácia nevyhnutná, vykoná sa až po ňom.

Mnohí sa teraz iste pýtajú: „Je nevyhnutné takto stresovať budúcu mamičku a jej okolie? Načo je to vôbec dobré?“ Odborník by odpovedal jednoznačne – dôležité je stotožniť sa s faktom a napomôcť zdarné zvládnutie anomálie, možno aj formou operácie po narodení dieťatka. Často sa stáva, že budúca mamička si radšej povie „asi sa mýlia“, alebo okolie ju bude presviedčať, že dieťatko „z toho vyrastie“. Tento postoj však nie je správny. Oveľa lepšie je pripraviť sa na možné problémy a urobiť všetko pre to, aby dieťa nenieslo ich následky v neskoršom veku.

Hlavnou úlohou všetkých zainteresovaných odborníkov je oddialiť poškodenie obličkového tkaniva, ktoré je rozhodujúce na udržiavanie stálosti vnútorného prostredia, vylučovanie vody a odpadových látok z organizmu vo forme moču. V tejto súvislosti dovoľte jednu dobrú radu pre budúce mamičky – bojovníčky: dobre si zapamätajte všetky pochybnosti vášho pôrodníka pri ultrazvukovom vyšetrení, ako aj stanovenú anomáliu obličiek dieťatka. Na základe týchto údajov treba neskôr dôsledne prehodnotiť USG obraz obličiek nielen bezprostredne po pôrode, ale aj po 1. až 3. mesiaci života bábätka. Po pôrode môže byť totiž nález na obličkách a odvodných močových cestách v norme.

DIAGNOSTIKA KEDYSI A DNES

V minulosti sa vrodené anomálie diagnostikovali takmer na 100 percent až po prekonaní infekcie močových ciest. Vtedy sa odporúčalo vyšetrenie, ktoré by dokázalo, alebo vylúčilo, možné prekážky v odvodných močových cestách či návrat moču z močového mechúra do vyšších oddielov odvodnej močovej sústavy. Diagnostika sa posúvala do obdobia, keď už sa zmenili obličkové funkcie a poškodenie obličkového tkaniva bolo nezvratné. Túto skutočnosť dokazujú aj počty detských pacientov, ktorí zažili chronické zlyhanie obličiek na podklade vrodených chýb obličiek a odvodných močových ciest. Žiaľ, zistili sa až v predškolskom a školskom veku. Ešte pred 12 rokmi vyše 80 percent detí v chronickom zlyhaní obličiek malo vrodené anomálie. Dnes sa toto percento postupne znižuje, a čo je rozhodujúce, vznik závažných komplikácií pri spolupráci odborníkov a pochopení rodičov sa posúva až do adolescentného a dospelého veku.

PRÍZNAKY SA DAJÚ ĽAHKO PREHLIADNUŤ

Vrodené anomálie obličiek a odvodných močových ciest sa vo väčšine prípadov nemusia klinicky prejaviť. Príznaky ako tlačenie pri močení, zmena prúdu moču, vrodené jemné stigmy na tváričke alebo v driekovej a krížovej oblasti si bežný laik nevšimne. Nemalo by to však ujsť pediatrovi pri prvom vyšetrení „prírastku do obvodu“. Pri zisťovaní anamnézy počas rozhovoru s rodičmi dieťaťa je dôležité prehodnotiť aj ultrazvukové nálezy, ktoré sa pozorovali pred pôrodom, a v zmysle prevencie definitívne vylúčiť alebo potvrdiť anomálie.

Už pri samotnom vyslovení podozrenia na akúkoľvek anomáliu je dôležitý interdisciplinárny prístup pediatra, detského nefrológa a detského urológa. Spomínaní poslední dvaja odborníci majú tvoriť tím, ktorý urobí pre dieťa všetko, čo je v jeho silách, a splní očakávania rodičov takto postihnutého dieťaťa. Prečo? Spojenectvo je dané predovšetkým prepojením obličky a odvodných močových ciest. Jednoducho povedané – nefrológ sa stará o to, aby sa moč vytvoril, a urológ o to, aby moč správne odtiekol. Dôležité je pracovať aj s rodičmi, ktorí musia dostať všetky potrebné informácie o anomálii svojho dieťaťa a mali by byť poučení o starostlivosti, ktorú si vyžaduje. To všetko dohromady zaručuje, že potrebný operačný výkon sa načasuje na správne obdobie najmenších rizík a povedie k zdarnému koncu, v najlepšom prípade k úplnému vyliečeniu.

PRÍZNAKY SA DAJÚ ĽAHKO PREHLIADNUŤ

Základom pitného režimu dieťaťa v ktoromkoľvek veku by mala byť číra, nízko mineralizovaná, pramenitá neperlivá voda s obsahom minerálnych látok maximálne 150 – 400 mg/l už u väčších detí. Pri výbere vôd u dojčiat preferujte vody s označením „dojčenská voda“. Ak uvažujete o používaní vody z vlastnej studne, radšej si nechajte preveriť jej zloženie. Zaujímať by vás mal predovšetkým obsah dusičnanov, ktoré v najmladšom dojčenskom veku môžu spôsobiť závažné ochorenie – methemoglobinémiu. Jej následkom je neokysličovanie krvi a nemožnosť naviazania kyslíka na hemoglobín.

S AKÝMI PORUCHAMI SA MÔŽETE STRETNÚŤ

Anomália (ako vysvetľujeme nižšie) môže byť rôzneho rozsahu a stupňa s možnosťou postihnutia obličkových funkcií, s pridruženou infekciou močových ciest (o infekcii močových ciest sme podrobnejšie písali v Dieťati č. 4/2006). Pri diagnostikovaní v prenatálnom (pred narodením) alebo postnatálnom (po narodení) veku je dôležité zhodnotiť stupeň postihnutia a stanoviť ďalší postup. V súčasnosti platí zásada, že pokiaľ dieťa močí a nemá zmenené obličkové funkcie v zmysle zlyhávania obličiek, posúvame invazívnu, pre dieťa náročnejšiu diagnostiku vrátane operačných výkonov do obdobia po 3. mesiaci života. To však neznamená, že počas prvých troch mesiacov sa lekári o dieťa nezaujímajú. Naopak, treba ho pravidelne sledovať a kontrolovať jeho zdravotný stav.

Na pochopenie niečo z anatómie: Obličky sú párový orgán uložený v driekovej oblasti. Skladajú sa zo 750-tisíc až 1 200-tisíc nefrónov. Ide o základnú stavebnú jednotku, kde prebiehajú náročné procesy spojené s tvorbou primárneho, prvotného moču v cievnom klbku – glomerule, a s tvorbou definitívneho moču v systéme kanálikov. Samotný odvodný močový systém predstavuje duté orgány (obličková panvička, močovod), v ktorých moč odteká do močového mechúra a aktívne sa vypudzuje von cez močovú rúru.

S akými odbornými názvami sa mamičky môžu stretnúť v nefrologickej ambulancii, čo znamenajú a kde treba hľadať tú-ktorú zistenú chybu? Poruchy a chyby môžeme rozdeliť:

  • Podľa miesta postihnutia:
    • • chorný močový trakt (obličky, obličková panvička, horná tretina močovodu).
    • • dolný močový trakt (spojenie močovod – močový mechúr, samotný močový mechúr, močová rúra, ústie močovej rúry).
  • Podľa charakteru poruchy:
    • • obštrukčné – chyby, ktoré vznikli na podklade vrodenej zmeny zloženia steny močovodu, zmeny pri ústí močovodu do močového mechúra, prítomnosti chlopne v zadnej časti močovej rúry u chlapcov,
    • • neobštrukčné – zmeny na obličke, nesprávne vyvinuté spojenie močovodu a močového mechúra (reflux moču).


Okrem toho, lekári často používajú termíny, ktorým mamičky nemusia rozumieť. K tým základným patrí:

  • Agenéza obličky – ide o nevyvinutú obličku.
  • Hypoplastická oblička – je to malá buď nedovyvinutá, alebo zápalom zmenšená oblička.
  • Podkovovitá oblička – ide o spojenie v oblastí dolných pólov oboch obličiek.
  • Multicystická oblička – znamená, že na obličke sa nachádzajú početné cysty, chýba funkčné tkanivo na tvorbu moču a v takom prípade je oblička vlastne nefunkčná.
  • Cysta alebo cystické obličky – cysty sa nachádzajú na povrchu obličky pri celkovo funkčnom tkanive. Funkčnosť obličky v tomto prípade závisí od počtu a zmien samotného tkaniva.
  • Dilatácia kalichovo-panvičkového systému – to je porucha, ktorá sa veľmi často diagnostikuje už pri prvom ultrazvukovom vyšetrení dieťatka v pôrodnici. Ide vlastne o rozšírenie odvodného dutého systému v obličke v nadväznosti na obličkovú panvičku. Dilatácia môže mať viaceré stupne, a najmä dilatácia 1. stupňa sa neraz bez akýchkoľvek zásahov upraví do 3. či 6. mesiaca veku života dieťaťa.
  • Hydronefróza – ide o rozšírenie obličkovej panvičky.
  • Ureter – močovod.
  • Megaureter – ide o rozšírenie močovodu
  • Vezikoureterový reflux (VUR) – znamená návrat moču z močového mechúra cez chybné, nedostatočné spojenie močovodu v stene močového mechúra.
  • Chlopňa zadnej uretry – znamená výrastok v oblasti zadnej časti močovej rúry, ktorá sa prejavuje obojstrannou zmenou na močovodoch v zmysle rôzneho rozšírenia, t. j. dilatácie.

Na záver už len drobná poznámka – nebojme sa skutočnosti! Lekárska veda nás stále posúva ďalej. V súčasnosti správnym hodnotením, interdisciplinárnym prístupom k problému, správnym načasovaním všetkých vyšetrení, ako aj možných operačných postupov vieme úplne zažehnať, alebo aspoň výrazne zmierniť rozvoj nezvratného postihnutia obličiek tak, aby nedošlo k obličkovej nedostatočnosti či k ich zlyhaniu. Dôverujte preto svojmu lekárovi, ktorý je veľakrát viac než priateľ.

Na záver

Malé dieťa nevie presne špecifikovať svoju potrebu – viac piť. Záleží na nás, rodičoch, učiteľoch, priateľoch, všimnúť si aj drobné príznaky nedostatku tekutín a vhodne prispôsobiť pitný režim požiadavkám dieťaťa, poveternostným vplyvom či chorobným stavom.

„Často sa stáva, že budúca mamička si povie „asi sa mýlia“, alebo okolie ju bude presviedčať, že dieťatko „z toho vyrastie“. Tento postoj nie je správny. Oveľa lepšie je pripraviť sa na možné problémy a urobiť všetko pre to, aby dieťa nenieslo ich následky v neskoršom veku.“
„Platí zásada, že pokiaľ dieťa močí a nemá zmenené obličkové funkcie v zmysle zlyhávania obličiek, posúvame invazívnu, pre dieťa náročnejšiu diagnostiku vrátane operačných výkonov do obdobia po 3. mesiaci života. To však neznamená, že počas prvých troch mesiacov sa lekári o dieťa nezaujímajú. Naopak, treba ho pravidelne sledovať a kontrolovať jeho zdravotný stav. “