dôsledne močenie – mať čas močiť (t.z. po vymočení v kľude posedieť a ev močenie s ” pritlačením”) – minimalizácie zbytkového moču
frekvencia močenia počas dňa musí byť pravidelne každé 2-3 hodiny, aj pri pocite, že nie je treba močiť
večerné močenie na 2x aj tesne pred spaním, aj keď dieťa nepociťuje potrebu močiť
pitný režim je v závislosti na ročnom období, ale aktuálne v lete v danom veku je to minimálne 1,5l vrátane polievky
pitie musí byť frakcionované max na 1x 150-200 ml
spektrum tekutín – do 16,00 hod je možné aj iné tekutiny ako voda (sladšie, bublinkové), ale po 16,00 hod preferovanie čistej nie sladkej vody
pred spaním 1 hodina bez pitia , večer nie je vhodná polievka, ani výrazne sladké, ani slané
na uhasenie smädu je možné malé množstvo cca do 100 ml nárazovo
v úvode je potrebné dôsledné sledovanie správania dieťaťa 2 hodiny po zaspatí – sledovanie nekľudu, ev rozprávanie zo sna
vhodné je na úvod ešte bez liečby dať dieťa na nočník, alebo dať vymočiť a všímať si objem vymočeného moču !!!
s dieťaťom rozprávať otvorene a zhodnotiť situáciu ráno.
vyhodnotenie suchej alebo mokrej noci musí byť dieťaťom, ale aj zaznamenané – prispôsobenie veku aj mentálnej úrovni
Pomočovanie v noci je stav duševného vývoja dieťaťa, jeho psychického nastavenia a pohody ako aj maturácie (dovyvinutie) stimulácie močového mechúra uvedomenia si potreby aktu močenia.
V 90% nočné pomočovanie je výsledok vyššie uvedeného, ale 10% je prejavom ochorenia, ktoré môže súvisieť s obličkovým postihnutím.
V minulosti sa vrodené chyby obličiek diagnostikovali obyčajne až po tom, ako dieťa prekonalo zápal močových ciest. Dnes sa rodičia o anomáliách na obličkách svojho dieťatka často dozvedajú ešte skôr, než uzrie svetlo sveta. Viete, na čo je takáto včasná diagnostika potrebná?
Keď sa tehotnosť prehupne do druhého trimestra, mnohé mamičky sa upokoja – ranné nevoľnosti a iné ťažkosti už majú zvyčajne za sebou, fyzicky aj psychicky sa cítia veľmi dobre, a tak si začínajú svoju tehotnosť vyslovene užívať. Pravidelné poradne však pokračujú ďalej, doktori pachtia po poznaní a výdobytky techniky dnes umožňujú presnejšiu identifikáciu možných štrukturálnych zmien na vnútorných orgánoch ešte nenarodeného dieťatka. A obdobie medzi 14. až 18. týždňom tehotnosti je vhodné práve na preskúmanie vrodených chýb plodu. Takže pri ultrazvukovom vyšetrení sa budúca mamička môže dozvedieť aj to, že jej dieťa má cystu na obličke, prípadne má nevyvinutú obličku či rozšírený odvodný močový systém… Čo si počať s takouto informáciou? Zvlášť, keď nám mozog zastrú obavy a strach o ďalší vývin či dokonca život nášho bábätka?
PRIJMITE TO AKO FAKT
Predovšetkým si treba uvedomiť, že ide len o konštatovanie zmeny – anomálie, ktorá sa dá v dnešnej dobe pri správne načasovanom termíne pôrodu (najmä pri závažnejších anomáliách), v spolupráci s odborníkmi a rodičmi veľmi dobre zvládnuť. Zásahy počas tehotnosti v zmysle vnútromaternicových operácií anomálií močového traktu sú aktuálne zažehnané. Drobné intervencie, ako uvoľnenie močového mechúra formou punkcie, sa realizujú len na vysoko špecializovaných klinikách a u nás sa robia iba sporadicky. Zvyčajne sa teda čaká do pôrodu, a ak je operácia nevyhnutná, vykoná sa až po ňom.
Mnohí sa teraz iste pýtajú: „Je nevyhnutné takto stresovať budúcu mamičku a jej okolie? Načo je to vôbec dobré?“ Odborník by odpovedal jednoznačne – dôležité je stotožniť sa s faktom a napomôcť zdarné zvládnutie anomálie, možno aj formou operácie po narodení dieťatka. Často sa stáva, že budúca mamička si radšej povie „asi sa mýlia“, alebo okolie ju bude presviedčať, že dieťatko „z toho vyrastie“. Tento postoj však nie je správny. Oveľa lepšie je pripraviť sa na možné problémy a urobiť všetko pre to, aby dieťa nenieslo ich následky v neskoršom veku.
Hlavnou úlohou všetkých zainteresovaných odborníkov je oddialiť poškodenie obličkového tkaniva, ktoré je rozhodujúce na udržiavanie stálosti vnútorného prostredia, vylučovanie vody a odpadových látok z organizmu vo forme moču. V tejto súvislosti dovoľte jednu dobrú radu pre budúce mamičky – bojovníčky: dobre si zapamätajte všetky pochybnosti vášho pôrodníka pri ultrazvukovom vyšetrení, ako aj stanovenú anomáliu obličiek dieťatka. Na základe týchto údajov treba neskôr dôsledne prehodnotiť USG obraz obličiek nielen bezprostredne po pôrode, ale aj po 1. až 3. mesiaci života bábätka. Po pôrode môže byť totiž nález na obličkách a odvodných močových cestách v norme.
DIAGNOSTIKA KEDYSI A DNES
V minulosti sa vrodené anomálie diagnostikovali takmer na 100 percent až po prekonaní infekcie močových ciest. Vtedy sa odporúčalo vyšetrenie, ktoré by dokázalo, alebo vylúčilo, možné prekážky v odvodných močových cestách či návrat moču z močového mechúra do vyšších oddielov odvodnej močovej sústavy. Diagnostika sa posúvala do obdobia, keď už sa zmenili obličkové funkcie a poškodenie obličkového tkaniva bolo nezvratné. Túto skutočnosť dokazujú aj počty detských pacientov, ktorí zažili chronické zlyhanie obličiek na podklade vrodených chýb obličiek a odvodných močových ciest. Žiaľ, zistili sa až v predškolskom a školskom veku. Ešte pred 12 rokmi vyše 80 percent detí v chronickom zlyhaní obličiek malo vrodené anomálie. Dnes sa toto percento postupne znižuje, a čo je rozhodujúce, vznik závažných komplikácií pri spolupráci odborníkov a pochopení rodičov sa posúva až do adolescentného a dospelého veku.
PRÍZNAKY SA DAJÚ ĽAHKO PREHLIADNUŤ
Vrodené anomálie obličiek a odvodných močových ciest sa vo väčšine prípadov nemusia klinicky prejaviť. Príznaky ako tlačenie pri močení, zmena prúdu moču, vrodené jemné stigmy na tváričke alebo v driekovej a krížovej oblasti si bežný laik nevšimne. Nemalo by to však ujsť pediatrovi pri prvom vyšetrení „prírastku do obvodu“. Pri zisťovaní anamnézy počas rozhovoru s rodičmi dieťaťa je dôležité prehodnotiť aj ultrazvukové nálezy, ktoré sa pozorovali pred pôrodom, a v zmysle prevencie definitívne vylúčiť alebo potvrdiť anomálie.
Už pri samotnom vyslovení podozrenia na akúkoľvek anomáliu je dôležitý interdisciplinárny prístup pediatra, detského nefrológa a detského urológa. Spomínaní poslední dvaja odborníci majú tvoriť tím, ktorý urobí pre dieťa všetko, čo je v jeho silách, a splní očakávania rodičov takto postihnutého dieťaťa. Prečo? Spojenectvo je dané predovšetkým prepojením obličky a odvodných močových ciest. Jednoducho povedané – nefrológ sa stará o to, aby sa moč vytvoril, a urológ o to, aby moč správne odtiekol. Dôležité je pracovať aj s rodičmi, ktorí musia dostať všetky potrebné informácie o anomálii svojho dieťaťa a mali by byť poučení o starostlivosti, ktorú si vyžaduje. To všetko dohromady zaručuje, že potrebný operačný výkon sa načasuje na správne obdobie najmenších rizík a povedie k zdarnému koncu, v najlepšom prípade k úplnému vyliečeniu.
PRÍZNAKY SA DAJÚ ĽAHKO PREHLIADNUŤ
Základom pitného režimu dieťaťa v ktoromkoľvek veku by mala byť číra, nízko mineralizovaná, pramenitá neperlivá voda s obsahom minerálnych látok maximálne 150 – 400 mg/l už u väčších detí. Pri výbere vôd u dojčiat preferujte vody s označením „dojčenská voda“. Ak uvažujete o používaní vody z vlastnej studne, radšej si nechajte preveriť jej zloženie. Zaujímať by vás mal predovšetkým obsah dusičnanov, ktoré v najmladšom dojčenskom veku môžu spôsobiť závažné ochorenie – methemoglobinémiu. Jej následkom je neokysličovanie krvi a nemožnosť naviazania kyslíka na hemoglobín.
S AKÝMI PORUCHAMI SA MÔŽETE STRETNÚŤ
Anomália (ako vysvetľujeme nižšie) môže byť rôzneho rozsahu a stupňa s možnosťou postihnutia obličkových funkcií, s pridruženou infekciou močových ciest (o infekcii močových ciest sme podrobnejšie písali v Dieťati č. 4/2006). Pri diagnostikovaní v prenatálnom (pred narodením) alebo postnatálnom (po narodení) veku je dôležité zhodnotiť stupeň postihnutia a stanoviť ďalší postup. V súčasnosti platí zásada, že pokiaľ dieťa močí a nemá zmenené obličkové funkcie v zmysle zlyhávania obličiek, posúvame invazívnu, pre dieťa náročnejšiu diagnostiku vrátane operačných výkonov do obdobia po 3. mesiaci života. To však neznamená, že počas prvých troch mesiacov sa lekári o dieťa nezaujímajú. Naopak, treba ho pravidelne sledovať a kontrolovať jeho zdravotný stav.
Na pochopenie niečo z anatómie: Obličky sú párový orgán uložený v driekovej oblasti. Skladajú sa zo 750-tisíc až 1 200-tisíc nefrónov. Ide o základnú stavebnú jednotku, kde prebiehajú náročné procesy spojené s tvorbou primárneho, prvotného moču v cievnom klbku – glomerule, a s tvorbou definitívneho moču v systéme kanálikov. Samotný odvodný močový systém predstavuje duté orgány (obličková panvička, močovod), v ktorých moč odteká do močového mechúra a aktívne sa vypudzuje von cez močovú rúru.
S akými odbornými názvami sa mamičky môžu stretnúť v nefrologickej ambulancii, čo znamenajú a kde treba hľadať tú-ktorú zistenú chybu? Poruchy a chyby môžeme rozdeliť:
• dolný močový trakt (spojenie močovod – močový mechúr, samotný močový mechúr, močová rúra, ústie močovej rúry).
Podľa charakteru poruchy:
• obštrukčné – chyby, ktoré vznikli na podklade vrodenej zmeny zloženia steny močovodu, zmeny pri ústí močovodu do močového mechúra, prítomnosti chlopne v zadnej časti močovej rúry u chlapcov,
• neobštrukčné – zmeny na obličke, nesprávne vyvinuté spojenie močovodu a močového mechúra (reflux moču).
Okrem toho, lekári často používajú termíny, ktorým mamičky nemusia rozumieť. K tým základným patrí:
Agenéza obličky – ide o nevyvinutú obličku.
Hypoplastická oblička – je to malá buď nedovyvinutá, alebo zápalom zmenšená oblička.
Podkovovitá oblička – ide o spojenie v oblastí dolných pólov oboch obličiek.
Multicystická oblička – znamená, že na obličke sa nachádzajú početné cysty, chýba funkčné tkanivo na tvorbu moču a v takom prípade je oblička vlastne nefunkčná.
Cysta alebo cystické obličky – cysty sa nachádzajú na povrchu obličky pri celkovo funkčnom tkanive. Funkčnosť obličky v tomto prípade závisí od počtu a zmien samotného tkaniva.
Dilatácia kalichovo-panvičkového systému – to je porucha, ktorá sa veľmi často diagnostikuje už pri prvom ultrazvukovom vyšetrení dieťatka v pôrodnici. Ide vlastne o rozšírenie odvodného dutého systému v obličke v nadväznosti na obličkovú panvičku. Dilatácia môže mať viaceré stupne, a najmä dilatácia 1. stupňa sa neraz bez akýchkoľvek zásahov upraví do 3. či 6. mesiaca veku života dieťaťa.
Hydronefróza – ide o rozšírenie obličkovej panvičky.
Ureter – močovod.
Megaureter – ide o rozšírenie močovodu
Vezikoureterový reflux (VUR) – znamená návrat moču z močového mechúra cez chybné, nedostatočné spojenie močovodu v stene močového mechúra.
Chlopňa zadnej uretry – znamená výrastok v oblasti zadnej časti močovej rúry, ktorá sa prejavuje obojstrannou zmenou na močovodoch v zmysle rôzneho rozšírenia, t. j. dilatácie.
Na záver už len drobná poznámka – nebojme sa skutočnosti! Lekárska veda nás stále posúva ďalej. V súčasnosti správnym hodnotením, interdisciplinárnym prístupom k problému, správnym načasovaním všetkých vyšetrení, ako aj možných operačných postupov vieme úplne zažehnať, alebo aspoň výrazne zmierniť rozvoj nezvratného postihnutia obličiek tak, aby nedošlo k obličkovej nedostatočnosti či k ich zlyhaniu. Dôverujte preto svojmu lekárovi, ktorý je veľakrát viac než priateľ.
Na záver
Malé dieťa nevie presne špecifikovať svoju potrebu – viac piť. Záleží na nás, rodičoch, učiteľoch, priateľoch, všimnúť si aj drobné príznaky nedostatku tekutín a vhodne prispôsobiť pitný režim požiadavkám dieťaťa, poveternostným vplyvom či chorobným stavom.
„Často sa stáva, že budúca mamička si povie „asi sa mýlia“, alebo okolie ju bude presviedčať, že dieťatko „z toho vyrastie“. Tento postoj nie je správny. Oveľa lepšie je pripraviť sa na možné problémy a urobiť všetko pre to, aby dieťa nenieslo ich následky v neskoršom veku.“ „Platí zásada, že pokiaľ dieťa močí a nemá zmenené obličkové funkcie v zmysle zlyhávania obličiek, posúvame invazívnu, pre dieťa náročnejšiu diagnostiku vrátane operačných výkonov do obdobia po 3. mesiaci života. To však neznamená, že počas prvých troch mesiacov sa lekári o dieťa nezaujímajú. Naopak, treba ho pravidelne sledovať a kontrolovať jeho zdravotný stav. “
Bolesti hlavy, únava, malátnosť, podráždenosť, zápcha a v neposlednom rade i problémy s obličkami – to všetko môže mať jedinú spoločnú príčinu: nedostatok tekutín v organizme. Preto najmä v horúcich letných dňoch je veľmi dôležité dbať na pitný režim svojich ratolestí. Samozrejme, závisí len od vás, aby ste do nich každý deň dostali nevyhnutný objem tekutín. Hoci aj po kvapkách. Dieťa sa totiž dehydruje oveľa skôr, než vám vôbec stihne oznámiť, že je smädné.
Voda, taká vzácna tekutina nielen na púšti, je základom života a všetkých dejov v živom organizme. Človek prežije týždeň i dva bez jedla, ale bez tekutín vydrží sotva dva dni. Hovoríme pritom o dospelom človeku. Dieťa je na znížený prísun tekutín, alebo ich odopieranie oveľa citlivejšie. Dôvodom je podiel vody v jeho organizme – tá totiž tvorí až 80 percent celkovej hmotnosti novorodenca na rozdiel k 60 percentám hmotnosti dospelého človeka. K dehydratácii preto prichádza pri najmenších deťoch veľmi rýchlo. Dojča, ktoré váži 5 kilogramov, pri nedostatočnom príjme tekutín má vážny problém v zmysle dehydratácie pri strate váhy približne od 5 percent svojej aktuálnej hmotnosti. Základné pravidlo letných dní teda znie – piť, piť, piť!
KOĽKO VODY DIEŤA POTREBUJE?
Mamičky sa často pýtajú, koľko vody ich dieťatko vlastne potrebuje vypiť? Potreba tekutín je vo všeobecnosti závislá od veku dieťaťa, zloženia jeho stravy, najmä obsahu bielkovín a solí, ako aj od funkcie obličiek, presnejšie jej koncentračnej (zahusťovacej) schopnosti. Platí, že koncentračná schopnosť v novorodeneckom a včasnom dojčenskom veku je nízka. To znamená, že na vylúčenie solí a odpadových produktov metabolizmu dieťa potrebuje dostatok tekutín. Vyšší objem tekutín mu treba dodávať aj vtedy, ak má nesprávne zloženie potravy – predovšetkým zvýšený prívod soli. (Aj preto u najmenších detí sa vôbec neodporúča používať soľ a aj u starších detí s ňou treba šetriť. Úplne nevhodné sú pokrmy z polotovarov, vrecúškové polievky a omáčky, ktoré sú presolené.) Ak oblička z rôznych príčin nevylúči dostatočné množstvo soli a odpadových látok z organizmu, môže nastať ich ukladanie v telesných tkanivách.
Poďme sa však teraz konkrétne pozrieť na to, koľko tekutín by dieťa malo vypiť a zároveň akých:
Novorodenec – u najmenších detí sa príjem tekutín zabezpečuje prevažne materským mliekom. Plne dojčené dieťa nepotrebuje prísun iných tekutín vo forme vody alebo čajov. Toto však platí len v letných mesiacoch pri teplotách viac ako 25 °C, nutné u plne dojčeného dieťaťa častejšie prikladanie k prsníku. Frekvencia a časový interval nie je daný, ale zdravé dojča je smädné a „krikom“ si pýta viac. V takom prípade mu v horúcich letných dňoch musíte podávať aj iné tekutiny – napríklad dojčenskú vodu alebo špeciálne čajové nápoje určené pre najmenšie dojčatá. U detí, ktoré z rôznych príčin mamy nedojčia, ale živia ich náhradnými formulami, je potrebné pridať minimálne 50 až 75 ml vody/kg hmotnosti/deň.
Staršie dojča – pri zaraďovaní tuhej stravy do jedálneho lístka dieťaťa už treba zaradiť aj dostatočné množstvo tekutín, a to predovšetkým dojčenskej vody a čajov. Do čaju nepridávajte cukor a vzhľadom na alergie ani med alebo citrón. Minimálne by malo dieťa piť aj čierny čaj (odporúča sa v podstate len pri hnačkách), nakoľko pôsobí povzbudzujúco a váš drobec môže mať problémy so spánkom a s nepokojom.
Dieťa vo veku 1 až 3 roky – keď mamička prestane dojčiť a v jedálnom lístku dieťaťa už prevláda tuhá strava, samotný príjem tekutín relatívne klesá. Preto musí skutočný príjem tekutín stúpnuť. Dieťa už okrem vody a mlieka pije aj ovocné džúsy či zeleninové šťavy. Žiaľ, už v tomto veku je veľa detí navyknutých na sladké malinovky, ktoré sú úplne nevhodné. Predstavujú zbytočný energetický príjem, čím zvyšujú riziko obezity, zároveň sú hlavným vinníkom kaziacich sa zubov u detí a okrem toho neuhasia smäd, ale naopak ho podporujú. V nijakom prípade nedávajte deťom ani kolové nápoje obsahujúce kofeín a zvýšený objem fosfátov, alebo nápoje typu tonik s obsahom chinínu. Keď kupujete sladené malinovky v obchode, všimnite si, čo všetko obsahujú – umelé farbivá, umelé sladidlá, konzervačné látky a rôzne ochucovadlá naozaj nie sú pre dieťa to pravé.
Ako sme už spomenuli, samotný príjem tekutín od narodenia postupne stúpa. Ideálne by mal vyzerať asi takto: Vek Objem tekutiny v ml/24 h Objem tekutiny v ml/kg/24 h
3 dni 250 – 300 80 – 100
2 týždne 400 – 500 125 – 150
3 mesiace 750 – 850 140 – 150
6 mesiacov 950 – 1 100 130 – 145
9 mesiacov 1 000 – 1 250 130
1 rok 1 100 – 1 300 120 – 135
2 roky 1 350 – 1 500 100 – 125
4 roky 1 600 90 – 110
5 a 7 rokov 1 600 – 2 000
8 a viac 2 000
Základom pitného režimu dieťaťa v ktoromkoľvek veku by mala byť číra, nízko mineralizovaná, pramenitá neperlivá voda s obsahom minerálnych látok maximálne 150 – 400 mg/l už u väčších detí. Pri výbere vôd u dojčiat preferujte vody s označením „dojčenská voda“. Ak uvažujete o používaní vody z vlastnej studne, radšej si nechajte preveriť jej zloženie. Zaujímať by vás mal predovšetkým obsah dusičnanov, ktoré v najmladšom dojčenskom veku môžu spôsobiť závažné ochorenie – methemoglobinémiu. Jej následkom je neokysličovanie krvi a nemožnosť naviazania kyslíka na hemoglobín.
KEDY ZVÝŠIŤ PRÍJEM TEKUTÍN
Zvýšená potreba tekutín môže nastať pri patologických stavoch vychádzajúcich z detského organizmu, napríklad pri chorobách, ktoré sprevádza zvýšená teplota, vracanie a hnačky, alebo pri zmenených vonkajších vplyvoch – v čase letných horúčav. Je potrebné si uvedomiť, že nedostatok vody môže viesť k celkovému vysileniu organizmu až k jeho kolapsu a smrti. Voda je totiž dôležitým regulátorom teploty, teda bráni prehriatiu organizmu, významne sa podieľa na odstraňovaní odpadových látok z tela (prostredníctvom moču) a je nenahraditeľná pri jednotlivých procesoch, ktoré sa odohrávajú v našom tele. Z organizmu sa pritom pravidelne vylučuje – močom, potom, stolicou, pľúcami pri dýchaní, a preto je nevyhnutné ju doň ustavične dodávať.
Ako spoznáte, že je dieťa dehydrované? Základnými príznakmi dehydratácie sú únava, malátnosť, u väčších detí bolesť hlavy, závraty, nepokoj, nechutenstvo, v neskoršom štádiu sa zrýchľuje pulz, skracuje sa dych, čo súvisí so šokovým stavom. U najmenších detí vidíte prvé príznaky dehydratácie veľmi rýchlo vo forme zvráskavenej kože a zníženého „turgoru kože“. Ide o sťažený návrat vytvorenej kožnej riasy najčastejšie na prednej strane bruška. Kožnú riasu si vytvoríme, keď stiahneme medzi prst a ukazovák kožu na brušku. Nezabudnime ani na suché sliznice, bielo alebo až dohneda povlečený jazyk, ktorý sa lepí na lyžičku. A navyše, na nedostatok tekutín v organizme vášho dieťaťa vás upozornia aj suché plienky.
Dehydratácia môže mať rôzne stupne, podľa straty telesnej hmotnosti od aktuálnej hmotnosti dieťaťa v percentách s následným delením: na ľahký (o 5 %), stredný (o 5 – 10 %) a ťažký stupeň (o 10 %).
Prvá pomoc pri dehydratácii spočíva v tom, že do organizmu musíte dodať stratené tekutiny. Základom je posúdiť stav dieťaťa podľa vyššie spomínaných príznakov. V úvode alebo len pri krátkom trvaní ochorenia spojeného s nedostatočným príjmom tekutín môžete dieťa začať liečiť doma. V lekárňach dostanete kúpiť rehydratačné roztoky, ktoré stačí len rozmiešať vo vode a dať dieťaťu vypiť – zabezpečia rýchle dodanie iontov a vody. U starších detí alebo v prípade, že potrebujete zasiahnuť ihneď, je dobré podať dieťaťu minerálnu vodu s vyšším obsahom iontov. Zapamätajte si, že pri dlhšie trvajúcej dehydratácii nesmiete podávať sladké beziontové tekutiny, ako napríklad veľmi sladený čaj. Po podaní rehydratačného roztoku musíte zároveň pomaly pridávať ďalšie tekutiny a dbať na ich pravidelný príjem. Keď sa nám nedarí stav zvládnuť a dieťa odmieta piť naďalej, je nutné vyhľadať lekársku pomoc na podanie tekutín pomocou infúznych roztokov.
A na záver ešte upozornenie: pri stavoch spojených s horúčkou alebo pri úpale je potrebné pridať tekutiny navyše. Pravidlo – každý stupeň C navyše od normálnej telesnej teploty (37 °C) pridať 50 až 100 ml tekutiny jednorazovo. ODMIETA PIŤ?
Možno to aj vy veľmi dobre poznáte – nech robíte čokoľvek, vaše dieťa jednoducho odmieta piť. Kým kamarátkin potomok má fľašu s vodou či čajom ustavične pri puse, ten váš sotva vypije pár kvapiek. V horúcom lete mu to však rozhodne nemôže stačiť. Preto ho musíte motivovať, aby vypil viac. Napríklad tak, že mu vodu nalejete do pekného pohárika s obľúbenou rozprávkovou postavičkou, alebo mu dovolíte piť ju so slamkou. Prípadne budete popíjať s ním a veselo si pritom štrngať – ktoré dieťa, to nemá rado? Ak aj napriek tomu dieťa pije málo, skúste mu vodu dodať do organizmu aj inak, napríklad pomocou riedkych polievok a ovocia či zeleniny (u detí nad jeden rok). Keď je dieťa choré, má hnačku, vracia alebo má vysoké teploty, možno dodať tekutiny napríklad vstrekovaním striekačkou priamo do pusinky, alebo použiť u novorodencov kvapkadlo. Z potravín u väčších detí napríklad uhorky obsahujú až 95 percent vody, rovnako aj šalát, a rajčiny majú len o 2 percentá vody menej. Z ovocia najviac vody obsahuje jednoznačne červený melón, ktorý jej má v sebe až 80 percent. Takže ak si vaše dieťa pochutná na štvrtke melóna, nečudujte sa, že už nechce piť.
Na záver
Malé dieťa nevie presne špecifikovať svoju potrebu – viac piť. Záleží na nás, rodičoch, učiteľoch, priateľoch, všimnúť si aj drobné príznaky nedostatku tekutín a vhodne prispôsobiť pitný režim požiadavkám dieťaťa, poveternostným vplyvom či chorobným stavom.
„Zapamätajte si, že pri dlhšie trvajúcej dehydratácii nesmiete podávať sladké beziontové tekutiny, ako napríklad veľmi sladený čaj. Po podaní rehydratačného roztoku musíte zároveň pomaly pridávať ďalšie tekutiny a dbať na ich pravidelný príjem.“
afunkcia – nefunkčná agenéza obličky – chýbanie, nevyvinutie obličky akútna renálna insuficiencia – náhle vzniknutie obličkéhé zlyhania chronická renálna insuficiencia – postupne zhoršujúca a trvalá zmena obličiek, zlyhanie cystická dysplázia – časť obličky je zmenená cystami dilatácia – rozšírenie glomerulonefritída – zápalové ochorenie cievneho klbka glomerulováfiltrácia – predstavuje prietok krvi obličkami a tvorbu primárneho moču hydronefróza – rozšírenie kalichovo panvičkového systému hyperfunkčná – zvýšená funkcia hypofunkčná – znížená funkcia hypoplázia obličky– malá, nevyvinutá alebo poškodená oblička kalichovo panvičkový systém – odvodný systém v obličke megaureter – rozšírený močovod multicystická dysplázia – oblička zmenená do tvaru viacerých cýst, bez funkcie nefrón – základná stavebná jednotka obličiek / celkový počet 750-120000/ 1 obličku odvodný močový systém – močové cesty od obličkovej panvičky až po močovú rúru podkovovitá oblička – vývojom došlo k zrasteniu dolných pólov obličky pyelonefritída – zápal horných močových ciest ren – oblička renálny – obličkový ureter – močovod tubulárna resorpcia – vstrebávanie vody a minerálov v kanálikoch tubulointersticiálna nefritída – zápal „vmedzereného tkaniva“ obličiek
Pre správne stanovenú diagnózu a následnú interpretáciu výsledku je správny odber moču základným kritériom.
Pojem :
ranný moč – 1. moč po zobudení
druhý ranný moč – ako 2. v poradí
nočný moč / 8 hodinový, od 22.00hod do 6.00hod / – moč od vymočenia pred stanoveným časom /pred spaním/, moč „ vytvorený v noci – počas spánku“ pozostáva z močenia v noci a ranného moču, alebo len rannej porcií moču . Nutné je doručenie alebo zaznamenanie celeho objemu moču
24 hodinový zber – začína sa deň pred vyšetrením, prvý ranný moč je vymočený do WC následne sa zbiera moč do vopred vyčistenej a preplachnutej sklenenej nádoby celých 24 hodín , tj. do druhého dňa včítane 1. ranného moču
sterilný moč /odber bez inštrumentálnych postupov/ – ide o moč „zo stredného prúdu moču“, odber sa realizuje po dôkladnom umytí genitálií, pri odbere moču úvodný prúd moču ide mimo skúmavku, následné je potrebné „zadržanie močenia“ a následne vymočenie do sterilnej skúmavky s ktorou narábame nanajvýš opatrne / vrchnák sa položí vnútornou stranou hore/, skúmavku je potrebné otvárať len v čase odberu moču / inou manipuláciou dochádza k znesterilneniu/, u plienkovaných detí je odber moču realizovaný do sterilných močových sáčkov snásledným preliatím do sterilných skúmavok
močová vzorka – odber moču počas dňa, bez prípravy do nádoby určenej na moč
moč na mikrobiologické pôdy – Uricult podľa návodu vydaného v ambulancii
